.

 

Hračka

 

Hračky patria k detstvu od nepamäti. Všade, kde žil človek s deťmi, vznikali hračky.
Hoci sa súčasná doba v mnohom líši od tej pred dávnymi rokmi, hračky mali
v ľudskom živote vždy svoje zásadné miesto. V mnohom si boli a sú navzájom podobné.
Odrážajú obraz svojej doby a zrkadlia vzťah k detstvu v tej-ktorej kultúre. Opravilová (1988)
dodáva, že hračka je cenným statkom každej spoločnosti i každého národa. Hračka je
materiálom, ktorý hru rozvíja aj ovplyvňuje. Je prostriedkom, ktorý vypĺňa dobu, kedy
matka nemôže byť z praktických dôvodov s dieťaťom.

 

História hračky

Podľa Polákovej (2006) sú za prvé hračky považované nálezy z obdobia starovekého
Egypta. Vtedajšie deti tak mali možnosť hrať sa napríklad s loptou z papyrusu, hlinenými
figúrkami, dreveným koníčkom či dreveným krokodílom. Starí Gréci rozdeľovali
hračky na chlapčenské a dievčenské. Chlapcom obyčajne na hru slúžili figúrky vojakov, koníkov či
pracovných nástrojov. Dievčatá k svojim hrám využívali bábiky, všetkých rôznych tvarov,
veľkosťou, zhotovené z najrôznejšieho materiálu. Typológiu stredovekých hračiek zhrnul
Ján Ámos Komenský vo svojom diele Svet v obrazoch. Hračky vyzdvihuje ako veľmi
významný a dôležitý prostriedok výchovy. V tejto dobe boli u detí v obľube vojenské
hračky.
Ako je už uvedené v kapitole o hre, v 18. storočí sa mení pohľad na detstvo. Z tohto
dôvodu prudko vzrástol záujem o hračky. Úlohou hračiek bolo nielen poučovať, ale aj
predovšetkým poskytovať deťom zábavu. Nezabudnutá nezostala ani didaktická funkcia
hračky. Pre deti predškolského veku bol vytvorený špeciálny súbor hračiek, tzv. Fröblové
darčeky, ktorého účelom bol rozvoj manuálnej zručnosti a duševného rozhľadu. Vďaka veľkému
rozmachu priemyslu vznikajú hračky mechanické.
V 20. storočí dochádza k zmenám v životnom štýle ľudí. Svet sa stáva svetom umelo
vytvoreným, v ktorom ubúda kontakt človeka s prírodou. Preto sa od hračiek
vyžaduje, aby aspoň čiastočne sprostredkovali informácie a zážitky z prírodného
prostredia.
V 2. polovici 20. storočia je hračka vnímaná ako spotrebný tovar. Rodí sa nový typ
hračiek, hračky z plastických hmôt. Mechanické hračky nahrádzajú modely s elektrickým
pohonom.
Počiatky 90. rokov otvárajú cestu dovozu hračiek zo zahraničia. Za moderné, obľúbené a veľmi
žiadané sú považovaní mončičiaci, barbíny, filmové rozprávkové postavy, najrôznejšie
zberateľské kolekcie, digitálne a počítačové hry.

 

Význam a funkcia hračky

V odborných publikáciách nachádzame najrôznejšie klasifikácie funkcie hračky. Za zmienku
určite stojí sociálna, estetická či didaktická funkcia hračky, o ktorých sa zmienim nižšie.
Podľa Elmanovej (1964) má hračka veľký význam pre telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Rozvíja jeho zmysly, pamäť, fantáziu, myslenie, tvorivosť i pozornosť. Je veľmi dôležitá pre
rozvoj reči. Obohacuje jeho city a podieľa sa na utváraní povahy. Prostredníctvom hračky
si dieťa vytvára vzťah k rovesníkom aj k okolitému svetu. Elmanová (1964) ešte dopĺňa,
že hračka je súčasťou rozvoja kladných povahových vlastností.
Podľa Polákovej (2006) nie je pravidlom, že každá hračka musí byť dobrá. Dobrá hračka
by mala zodpovedať veku dieťaťa, jeho charakteru, telesnej i duševnej vyspelosti a
v neposlednom rade aj cieľom výchovy a potrebám hry.
Rôznorodosť, možnosť napodobňovať činnosti dospelých a podpora uplatnenia detskej
fantázie v čo možno najväčšej miere, považujú Mišurcová, Fišer, Fixl (1980) za hlavnú
požiadavky dobrej hračky.
Elmanová (1964) konštatuje, že najcennejšie hračky sú tie, ktoré si dieťa vyrobí samo,
poprípade tie, ktoré sa vyskytujú v jeho bezprostrednom okolí. Ide napríklad o
najrôznejšie kamienky, vetvičky, gombíky, krabičky, gaštany, žalude a podobne.
Neopomenuteľné by nemalo byť ani množstvo hračiek. Veľa detí má oveľa viac
hračiek než naozaj potrebuje.
Špaňhelová (2004) uvádza, že pokiaľ má dieťa veľa hračiek, prebieha od jednej k druhej,
nie sú mu vzácne a prestáva sa s nimi hrať. Naopak malé množstvo hračiek nemusí
umožniť dieťaťu voľne a dostatočne sa rozvíjať.
Súdobý trend nakupovania hračiek spočíva v tom, že rodičia sami sebe vynahradzujú
množstvo hračiek, ktoré oni nemali. Poláková (2006) uvádza, že moderné hračky sa stávajú
spoločenskou prestížou. Rodičia sa predbiehajú v tom, koho dieťa má viac drahých hračiek.
Podľa Gregory (2007) nie je dôležité, koľko hračiek dieťa má. Uprednostňuje len niektoré a
ostatní ho zaujímajú len okrajovo. Rozvoj osobnosti nie je daný počtom hračiek, ale dobou,
ktorú mu rodičia venujú, ako veľmi a ako často sa s ním hrajú.

 

Klasifikácia hračiek

Väčšina odborníkov zaoberajúcich sa hračkami sa vo svojich publikáciách zhoduje, že základný
zoznam hračiek z rôznych kultúrnych čias sa zásadne nezmenil. Navzájom si sú tieto
hračky v mnohom podobné s tými súčasnými. Príkladom by mohla byť lopta, autá,
bábiky, vláčiky a pod. Odlišujú sa predovšetkým vo výtvarnom prevedení av hodnote
použitých materiálov.
Rovnako ako delenie hier, tak aj klasifikácia hračiek nie je úplne jednotná a ucelená. Vo svojej
práci uvádzam takú klasifikáciu hračiek, ktorá sa objavovala najčastejšie a na ktorej sa
autori viac-menej zhodujú.
Borecký (1982) navrhuje klasifikovať hračky podľa ich obsahu, tvaru, doby a miesta
vzniku, použitých materiálov, estetickej hodnoty a pedagogického významu.
Hračky môžeme ďalej rozlišovať podľa pôvodu na priemyselné, amatérske, ľudové a
umelecké.
Súčasným trendom je delenie hračiek podľa pohlavia, pre ktoré sú určené:
 dievčenské hračky (bábiky, riad, kočík…)
 chlapčenské hračky (rôzne dopravné prostriedky, stavebnice, vojenské figúrky
a pod.)
Elmanová (1964) však také delenie hračiek odmieta. Tvrdí, že deti sa zaujímajú o všetko.
Pokiaľ sa chlapec hrá s dievčenskou hračkou, nie je namieste mu v tejto hre brániť. Rovnako tak
nie je vhodné odsudzovať hru dievčaťa napríklad s autami.
Súčasná doba uprednostňuje univerzálnejšie nasadenie oboch pohlaví, z toho dôvodu
nie je povinnosť striktne deliť hračky na chlapčenské a dievčenské.
Podľa materiálu, z ktorého sú hračky vyrobené, sa stretávame s hračkami
plastovými, kovovými, drevenými, koženými, handrovými, papierovými, keramickými,
gumovými a pod.

 Mnoho odborníkov rozdeľuje hračky podľa veku detí:
(uvádzam delenie hračiek podľa veku zámerné iba do predškolského veku, pretože moja
práca sa zaoberá práve deťmi v predškolskom veku)

Hračky dojčiat

Je typické, že dojča sa hrá s každou hračkou
viacmenej rovnako. Špecifickými hračkami pre toto obdobie sú rôzne
hrkálky, krúžky, kocky, či hračky na kolieskach. Najvhodnejším
materiálom pre tieto deti sú plastické hmoty alebo drevo, pretože sa
dajú ľahko umyť.

 

Hračky batoliat

V tomto veku sú najvhodnejšími a najobľúbenejšími
hračkami kocky, najrôznejšie jednoduché vkladačky a skladačky, lopta,
hojdací kôň, bábiky, autá, zvieratká apod.

 

Hračky detí predškolského veku

Dieťa v predškolskom veku pozoruje, prežíva, napodobňuje činnosti dospelých, ale taktiež prechádza k tvoreniu.
Na to potrebuje najrôznejšie hračky. Najlepšie vyhovujú také, ktoré
sú variabilné a dieťa ich svojou fantáziou a technickou zručnosťou zvládne.
Ako uvádza Elmanová (1964) dieťa v predškolskom veku získava mnoho
skúseností, všade objavuje nové veci. Je úplne prirodzené, že sa veľa a
často pýta. Jeho otázky nám prezrádzajú, aké sú jeho záujmy a nakoľko
sú rozvinuté jeho rozumové schopnosti. Na každej jeho „prečo“ by sme
mali odpovedať a tým uspokojiť jeho túžbu po poznaní.
Špaňhelová (2004) uvádza hračky, ktoré sú nenahraditeľné v živote predškolského
dieťaťa. Chýbať by rozhodne nemal loptu, plyšová hračka, drevené kocky, drevené stavebnice, skladačky,
puzzle, pexeso, Lego, bábika, auto, knižky a pod.
Poláková (2006) ešte dopĺňa, že chýbať by rozhodne nemalo bábkové divadlo,
domino, hlavolamy, krížovky, švihadlo, tabule a kriedy, vystrihovačky z papiera, hudobné
nástroje či mechanické hračky.

 

Duplinský (1993) uvádza klasifikáciu hračiek podľa ich funkcie:

 

 Hračky, ktoré plnia estetickú funkciu – Hračka by mala byť taká, aby sa vďaka nej
dieťa učilo vnímať krásu. Obľúbenosť hračky je často závislá od jej farby a tvaru.
Dieťa zaujíma všetko, čo sa leskne a blyští. Dieťa často neprejavuje záujem o hračku,
ktorá je rozbitá alebo špinavá.
 Hračky, plniace sociálnu funkciu – je veľmi zaujímavé, že dieťa si k svojej hračke vytvára
taký vzťah, aký je zrkadlom jeho vzťahu k osobe, ktorá mu ju darovala. Čím
kladnejší je vzťah dieťaťa k tejto osobe, tým hlbší vzťah si k hračke vytvára.
 Hračky, ktoré plnia výchovnú funkciu – výchovný obsah hračky je naplňovaný,
ak má hračka pre dieťa podnetný a vývojový zmysel. Ak mu prináša
radosť, ak prispieva k telesnému i duševnému rozvoju, ak pomáha k tvorivému dielu
alebo ho naučí niečomu novému. Ak nedoprajeme dieťaťu, aby sa mohlo hrať
slobodne a voľne, vytráca sa motív k hre. Ak dieťa nedostane vhodnú
hračku v pravý čas, hrozí negatívne poškodenie jeho vývoja.

 

Tradičné hračky

Podľa Opravilovej (1988) sú za tradičné hračky považované také hračky, ktoré sú
preverené životnými skúsenostmi mnohých generácií. Nachádzame ich v rôznych variantoch vo
všetkých dobách a kultúrach a viac-menej nemenia svoju podobu. Ich kúzlo, prostý pôvab
aj funkčnosť oceňujú deti dnes rovnako tak ako kedysi. Hračky v sebe odrážajú obraz svoje
doby, boli a sú výchovným prostriedkom overeným skúsenosťou vekov a nerozlučným
prívlastkom detstva a ľudskej kultúry.
„U nás majú tradičné hračky napospol vysokú kultúrnu úroveň, vtip, fantáziu, vkusné
výtvarné spracovanie, cit na voľbu prírodného materiálu aj estetickú pôsobivosť. Nechýba
im ani porozumenie pre psychiku dieťaťa.“ Opravilová (1988)

Tradičné hračky často slúžia ako predloha hračkám súčasným. Napríklad klasické
skladačky dnes poznáme pod označením puzzle. Hoci tradičné hračky nemusia pôsobiť
tak príťažlivo ako hračky súčasnej, ich zmysel zostáva stále rovnaký.
Opravilová (1988) uvádza tradičné hračky, ktoré sú súčasnými deťmi stále veľmi často
vyhľadávané as ktorými sa tak rady hrajú.

 

 Súbory zvieratiek – jedná sa o zmenšené modely skutočných vecí,
prostredníctvom ktorých má dieťa možnosť prežívať vzťahy, ktoré v realite vníma
iba ako pozorovateľ. Podľa detských prianí zvieratká ožívajú, získavajú ľudské
vlastnosti či sa pre dieťa stávajú kamarátmi.
o Súbory zvieratiek skôr a dnes. Vo svojej podstate sa nijako nezmenili.
Ich prínos aj spôsob manipulácie je stále rovnaký. Odlišnosť je viditeľná
iba vo farebnom prevedení av detailoch, ktoré sú v súčasnej dobe
viac zobrazované.
 Bábiky – bábiky často slúžia ako kamarát a dôverník, ktorému dieťa rado
zveruje svoje túžby, strasti i priania. Dieťa na seba preberá rolu svojej matky a stará sa
tak o bábiku rovnako tak, ako matka sa stará o neho samotného.
o Bábiky kedysi a dnes. Je samozrejmé, že bábiky zo skorších čias neboli
tak dokonalé, ako sú tie dnešné. Z pedagogického hľadiska je však pre
dieťa cennejšie bábika, ktorá je jednoduchšia, funkčná a variabilná.
 Stavebnica – základným znakom stavebnice by mala byť jednoduchosť,
nápaditosť, radostnosť aj detskosť. Stavebnica podporuje spoluprácu medzi deťmi.
Ideálnym materiálom je drevo a plast. Prostredníctvom stavebnice dieťa zobrazuje
svet tak, ako ho samo vníma a ako mu rozumie. Niektoré stavebnice môžu byť
využívané ako diagnostický prostriedok na posúdenie niektorých psychických
vlastností dieťaťa.
- Stavebnica kedysi a dnes. Veľmi žiadanou stavebnicou súčasných detí je
určite súbor drevených jednoduchých geometrických tvarov.
Ponecháva dieťaťu veľké pole pôsobnosti a uplatnenie fantázie, pretože z nej
je možné postaviť čokoľvek. Je veľmi variabilná a všestranná. Zabudnúť by som
nechcela veľmi obľúbené stavebnice ako je Merkúr, Lego či Cheva.

 

 Prvá mechanika – drevené autá sú považované za prvé stroje dieťaťa
predškolského veku. Dieťa na nich môže niečo voziť, nakladať alebo vykladať.
o „Veľké drevené farebné nákladné auto doplnené dopravnými značkami
poznali už naši starí rodičia. A rovnako tak ho obľubujú naše deti. Dieťaťu
dokáže priblížiť dopravné situácie a dieťa si osvojuje pravidlá bezpečného
správanie nielen na ceste“ Poláková (2006).
 Hry a hlavolamy – v predškolskom veku je prirodzené, že dieťa rado súťaží a
okúša, čo všetko je schopné zvládnuť. Pri hrách veľmi rado víťazí, ale je
dôležité, aby sa učilo prijímať aj prehru. V tomto období by v ponuke hier
nemalo chýbať pexeso, domino, karty, delené obrázky, najrôznejšie skladačky,
hlavolamy a pod. všetky tieto stolné spoločenské hry sú známe po niekoľko
desaťročia.

 

Moderné hračky

Tak, ako sa mení svet okolo nás, menia sa aj hračky. Súčasná doba pripisuje hračkám
veľký význam. Zvyšujú sa nároky na hračku ako zo strany detí, tak zo strany rodičov.
Deťom ide predovšetkým o súperenie, kto má lepšiu, modernejšiu a drahšiu hračku. Ako hovorí
Opravilová (1988, s. 83) „Hračka nemá byť módnym tovarom, ale prostriedkom
na vyjadrenie hodnôt, ktoré uznávame, a cestou, po ktorej prirodzene a nenásilne vedieme dieťa
k žiaducim poznávacím záujmom a činnostiam.“
Podľa Poliakovej (2006) dospelí často od hračky vyžadujú, aby dieťa zabavila na čo možno
najdlhšiu dobu, aby sa mu oni sami nemuseli venovať. Mnohí odborníci sa zhodujú, že
dnešní rodičia sa dieťaťu veľmi málo venujú, čo môže byť zapríčinené dnešným
uponáhľaným spôsobom života. Rodičia na svoje dieťa nemajú toľko času, koľko by ono samo
potrebovalo. Radi mu tak zaobstarajú mobilný telefón či počítač s domnením, že nebude
vyžadovať ich prítomnosť pri hre a samo sa na dlhú dobu zabaví hrami na
telefónu či počítači. Podľa Gregory (2007) „Je dieťa najšťastnejšie, keď mu venujeme svoj
čas, keď sa s ním hráme. Na to postačí napríklad úplne banálne a zdanlivo bezcenné
predmety, ako sú napríklad papierové krabice.“
Niektoré moderné hračky sú natoľko dokonalé, že sa dieťa stáva akýmsi pasívnym
divákom, ktorého hlavnou činnosťou je pozorovať a stereotypne manipulovať s tlačidlom. Iné
hračky zase môžu mať toľko funkcií, že dieťa spočiatku očarí, ale kvôli svojej úplnosti nie je
možné zapojenie fantázie a dieťa po krátkom čase prestanú zaujímať.
Súčasnými najpopulárnejšími modernými hračkami sú Gormiti, Pokémoni, Hello
Kitty, koníky Little Pony, zvieratká Littlest Pets shop ai.
Takéto typy hračiek si deti často nosia do materskej školy, aby sa pochválili svojim
kamarátom. Už niekoľkokrát sa potvrdilo moje zistenie, že deti si s týmito hračkami vôbec
nevedia hrať.

 

Zdroj: Krejčová M .: Výzkum oblíbených hraček u předškolních dětí (bakalárska práca, České Budejovice 2014)